V posledných troch kvartáloch došlo k dôležitej zmene smeru vývoja objemu slovenských retailových vkladov. Po stagnácii, ktorá trvala do jesene 2023, sa situácia otočila a vklady začali opäť rásť.
Tento trend je výsledkom kombinácie viacerých faktorov vrátane robustného rastu nominálnych miezd, klesajúcej inflácie, napnutého trhu práce a celkového zlepšenia ekonomickej situácie.
Hromadenie nových úspor má zároveň protiinflačný charakter. Doplnené a nové úspory jednoducho nesmerujú do spotreby.
Obnovený rast úspor
Ešte pred pandémiou vklady domácností v bankách rástli približne konštantným tempom. Následne sa v roku 2020 rast vkladov dočasne zrýchlil, čo súviselo s vytváraním pandemických úspor. Domácnosti mali vtedy vďaka fiškálnej pomoci zabezpečený príjem, ale peniaze mohli míňať iba v obmedzenom režime.
V roku 2021 začali rásť ceny a miera inflácie. V roku 2022 sa ekonomika postupne úplne otvorila, čo vytvorilo priestor na míňanie úspor. V tomto období došlo k stagnácií rastu bankových vkladov, ktorý v porovnaní s predpandemickým vývojom pretrvával až do jesene minulého roka.
Následne začali vklady rásť a v máji 2024 sa ich objem blížil k 50 miliardám eur. Od začiatku roka tak pribudlo na retailovom trhu 1,8 miliardy eur, pričom do konca roka by sa mohol tento objem takmer zdvojnásobiť.
Pozitívny vývoj možno pripísať robustnému rastu nominálnych miezd a klesajúcej inflácii, ktorých vývoj vrátil reálne mzdy do plusu. Tie v 4Q 2023 rástli medziročne o 4 % a v prvom štvrťroku 2024 až o 5,7 %. Reálne mzdy by v tomto roku mohli medziročne rásť na úrovni 4,6 %, čo vytvára predpoklad pre pokračujúci rast úspor.
Posun k lepšiemu zhodnoteniu
Rast vkladov vytvára tiež priestor pre investovanie, resp. potrebu zhodnocovania úspor a ich ochrany pred infláciou.
Slováci majú v hotovosti a na bankových vkladoch tradične jeden z najvyšších pomerov celkového finančného majetku v EÚ. V roku 2023 tvorili vklady a hotovosť 47 % finančného majetku Slovákov. Zvyšok prostriedkov máme rozložený medzi investičnými produktmi (24 %) a poistnými, resp. penzijnými riešeniami (20 %).
Napriek obnovenému rastu vkladov došlo oproti roku 2022 k výraznému posunu v pomere vkladov a hotovosti na celkovom finančnom majetku. Podiel najlikvidnejších aktív na celkovom finančnom majetku klesol proti roku 2022 o 3 percentuálne body, resp. až o 5 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2021.
Aj naďalej však ostávame v ukladaní a zhodnocovaní finančných prostriedkov medzi konzervatívnejšími krajinami EÚ-27, čím sa naše domácnosti pripravujú o časť výnosov, ktoré by mohli získať zo širokej škály investičných nástrojov. V roku 2022 mali z EÚ-27 vyšší pomer na finančnom majetku v hotovosti alebo vkladoch iba 4 krajiny. V roku 2023, po zverejnení všetkých dát, bude takýchto krajín aspoň o pár viac.
Z pohľadu celkového majetku, samozrejme, naďalej hrajú u nás prím nehnuteľnosti.
Marián Kočiš
analytik Slovenskej sporiteľne
(Krátené, medzititulky pridala redakcia)
Mohlo by vás zaujímať:
