Je Trumpova politika zavádzania ochranných taríf úspešná?

Autor RIE – NBS december 2018 -
Americký prezident Donald J. Trump Americký prezident Donald J. Trump

Vysoký obchodný deficit a ochrana výroby v USA motivujú súčasného prezidenta k prijímaniu razantných ochranných opatrení. Aké kroky doteraz urobil a aký efekt priniesli?

Hospodárstvo USA zaznamenáva v posled­ných desaťročiach výrazný deficit obchodnej bilancie a aj napriek jeho zníženiu po finanč­nej kríze patrí americká ekonomika k vyspelým krajinám s najvyšším deficitom bežného účtu (graf naspodu). V ostatných 15 rokoch došlo najmä k prehĺbeniu deficitu USA s Čínou, avšak negatívnu obchodnú výmenu dlhodobo dosahujú aj s inými krajinami. USA vysvetľujú vysoké bilaterálne deficity nepoctivými prak­tikami obchodných partnerov a aj z tohto dô­vodu Trumpova administratíva už v roku 2017 avizovala snahu o ich znižovanie.

2018: Seriál ochranných opatrení sa začína

Prvým opatrením na ochranu domáceho prie­myslu bolo zavedenie dovozných ciel na solár­ne panely a práčky v januári 2018. Ob­jem tohto opatrenia bol relatívne malý – približne 10 mld. USD – a týkal sa iba nepatrnej časti amerických importov – cca 0,4 %. USA ním reagovali na dotácie čínskej vlády pre svojich exportérov, čo poškodzovalo americké firmy.

V marci 2018 administratíva USA zaviedla tari­fy vo výške 25 % na dovoz ocele a 10 % na do­voz hliníka s odôvodnením, že ohrozuje národ­nú bezpečnosť. Zo zoznamu dotknutých krajín boli dočasne (do 1. mája 2018) vyňaté Kanada, Mexiko, EÚ, Austrália, Južná Kórea, Brazília a Argentína. Do stanoveného termínu dosiah­li USA konečnú dohodu iba s Južnou Kóreou, ktorá súhlasila s revíziou dohody o voľnom obchode s USA výmenou za oslobodenie od taríf. K dohode došlo aj s Argentínou, Brazíliou a Austráliou – pre ne boli dohodnuté opatrenia na zníženie nadmernej produkcie ocele, ktorá by prispievala ku zvýšeným zásobám v USA. Krajiny tak dostali výnimku na dovozné clá prostredníctvom dodržiavania stanovených kvót na dovoz.

Pre Kanadu, Mexiko a EÚ sa ter­mín možných negociácií rozšíril, v jeho rámci však nenastal vzájomný konsenzus a 1. júna 2018 vstúpili dovozné clá na oceľ a hliník do platnosti aj pre tieto krajiny. Tieto opatrenia sa dotkli amerického dovozu v objeme približne 4 mld. USD a naďalej zahŕňali iba malý objem amerických dovozov.

Letná tarifná ofenzíva proti Číne

Nasledujúce dovozné clá uvalila americká administratíva v priebehu júla a augusta 2018 na viac ako 1 000 čínskych produktov v objeme 34 mld. USD, resp. 16 mld. USD s odôvodnením, že Čína vykonáva nekalé obchodné praktiky súvisiace s transferom technológií, duševným vlastníctvom a ino­váciami.

Zatiaľ najrozsiahlejšou snahou USA pribrzdiť Čínu v získaní dominantného posta­venia na trhoch bolo zavedenie ciel vo výške 10 % na dovoz v objeme 200 mld. USD v druhej polovici septembra 2018 (s avizovaným zvýše­ním na 25 % od 1. januára 2019). Uvedenými krokmi sa vyšplhal celkový objem dotknutého dovozu na približne 300 mld. USD a prestavuje tak v súčasnosti už približne 12 % celkového dovozu USA (pozn. 1).

Graf: Dovozné opatrenia USA a ich finančné vyčíslenie

USA graf 1 Zdroj: PIIE

Odvetné opatrenia voči USA

Obchodní partneri USA následne reagovali od­vetnými opatreniami. Na clá týkajúce sa dovo­zu ocele a hliníka odpovedali Kanada, Čína, EÚ, Mexiko a Turecko. Krajiny uvalili clá rovnako na dovoz ocele a hliníka z USA, ich opatrenia však pokrývali aj poľnohospodárske a potra­vinárske výrobky a spotrebný tovar. Na júlové a augustové kroky americkej administratívy v rovnakom objeme promptne reagovala Čína svojimi dovoznými tarifami (administratíva USA prisľúbila, že vzniknuté straty bude poľno­hospodárom – najmä exportérom sóje – kompenzovať) a následne aj v septembri protiopatreniami vo výške 60 mld. USD. Odvetné kroky obchodných partnerov USA prijaté do polovice decembra 2018 sa tak dotkli približne 8 % celkového exportu USA.

Clá a kvóty na autá – zatiaľ nepoužitá zbraň

Okrem reálne zavedených opatrení USA avizovali možnosť prijatia ďalších krokov na zlepšenie bilaterálnych deficitov. V marci 2018 iniciovali vyšetrovanie, či dovoz áut a automobilových súčastí nepredstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť. Úvahy o zavedení ciel vo výške 25 % sa zatiaľ nerealizovali. Vzhľadom na integ­rované dodávateľské reťazce a silnú závislosť od trhu USA by sa uvedené opatrenia najvýraz­nejšie dotkli Kanady a Mexika. Túto oblasť by mala upravovať nová zmluva USMCA (United States–Mexico–Canada Agreement), ktorá na­hradí dohodu NAFTA. Nová dohoda by okrem iného mala stimulovať väčšiu domácu výrobu osobných a nákladných automobilov a zaviesť aktualizované ochranné opatrenia v oblasti duševného vlastníctva. Podľa tejto zmluvy by sa osobné alebo nákladné automobily, kto­ré sú aspoň zo 75 % komponentov vyrobené v USA, Mexiku alebo Kanade, mohli predávať s nulovými tarifami. Uvedené opatrenie by tak motivovalo výrobu automobilov v Sever­nej Amerike. Dohodu podpísali predstavitelia všetkých troch krajín na konci novembra 2018 na stretnutí krajín G20 v Buenos Aires, vstúpi však do platnosti až po schválení zákonodarným orgánom v každej krajine.

V hre naďalej zostávajú clá, resp. kvóty na automobily a au­tomobilové časti pre iných obchodných part­nerov, napr. EÚ, Japonsko, Južná Kórea, ktoré predstavujú z dlhodobejšieho hľadiska kvôli silnej integrácii automobilového priemyslu do globálnych hodnotových reťazcov výrazné riziko pre globálny obchod a ekonomickú ak­tivitu.­

Príde rad aj na 25-percentnú sadzbu?

V rámci summitu krajín G20 v Argentíne na bilaterálnom rokovaní amerických a čínskych predstaviteľov došlo k dohode o pozastave­ní nových obchodných bariér. Kým ešte v júli 2018 prezident Trump naznačoval, že je pripra­vený uvaliť clá na celý dovoz z Číny (2) a pár dní pred samotným summitom svoje hrozby zopakoval, po uvedenom stretnutí vyhlásil, že od 1. januára 2019 ponechá tarify vo výške 10 % na čínske dovozy v objeme 200 mld. USD – teda nezvýši ich na avizovaných 25 %.

Podľa vyhlásenia administratívny USA z 1. decembra 2018 Čína súčasne nakúpi zatiaľ nešpecifiko­vané množstvo poľnohospodárskych, ener­getických, priemyselných a iných tovarov na zníženie obchodnej nerovnováhy medzi obo­ma krajinami. Rovnako sa obe strany dohodli, že okamžite začnú rokovania o štrukturálnych zmenách v oblasti núteného prenosu techno­lógií, ochrany duševného vlastníctva, necol­ných prekážok, kybernetických útokov a krá­deží, služieb a poľnohospodárstva. Strany sa tiež dohodli, že sa budú usilovať o dokončenie transakcie v priebehu nasledujúcich 90 dní. Ak na konci tohto obdobia strany nedosiahnu do­hodu, sadzby vo výške 10 % sa zvýšia na 25 %.

Efekty opatrení sú zatiaľ nejasné

Je zrejmé, že hodnotiť dopad dovozných taríf na vývoj obchodného deficitu USA je zatiaľ predčasné. Opatrenia prijaté v 1. štvrť­roku 2018 boli iba minoritné a výraznejšie sa v obchodnej výmene tovarov neprejavili. Na druhej strane, v 2. štvrťroku 2018, kedy došlo k zavedeniu ciel na oceľ a hliník, sa deficit to­varov USA znížil relatívne výrazne so všetkými krajinami, resp. zoskupeniami zaradenými do tohto hodnotenia.

Teritoriálna štruktúra zahra­ničného obchodu za 3. štvrťrok 2018 zatiaľ nie je dostupná, ale agregátne údaje z národných účtov naznačujú, že najrozsiahlejšie opatrenia USA voči Číne zo septembra 2018 i avizovanie ďalších reštrikcií na americké importy sa prejavili v silnom predzásobovaní firmami a vo výraznom raste dovozov­ (spodný graf). To sa spolu s prepadom exportov premietlo do silného prehĺbenia deficitu bilancie tovarov až na úroveň 4,5 % HDP (3).

Zámer opatrení administratívy USA na zníženie obchodného deficitu sa tak zatiaľ nenapĺňa. Ich dopad na globálnu eko­nomiku sa zatiaľ výraznejšie neprejavil, keďže USA podporujú svoje hospodárstvo cez fiškál­ne stimuly a aj Čína využíva rôzne politické ná­stroje na podporu rastu. Do výraznej miery sa však uloženie colných bariér prejavilo na zvý­šení volatility na akciových trhoch a poklese globálnych indikátorov ekonomickej aktivity. To by mohlo mať negatívny vplyv na svetovú ekonomiku cez aktivitu globálnych investorov.

RIE – NBS

(Prevzaté zo Správy o medzinárodnej ekonomike Národnej banky Slovenska, december 2018)

Titulné foto: Tlačová služba Bieleho domu

Poznámky k textu:

1) Podľa údajov Peterson Institute for International Economics (PIIE).

2) Dovozné tarify by sa týkali kapitá­lových a spotrebiteľských tovarov vo výške 267 mld. USD, ktoré zatiaľ neboli obsiahnuté v predchádza­júcich krokoch: mobilné telefóny, laptopy či oblečenie.

3) Importy USA v stálych cenách vzrástli v 3. štvrťroku 2018 o viac ako 10 % na anualizovanej báze.

Bilancia výmeny tovarov USA s vybranými krajinami

USA graf 2Zdroj: Macrobond, NBS

Mohlo by vás zaujímať:

USA a Čína: Súboj gigantov

Čína a jej veľká stratégia v časoch Donalda Trumpa

Trump v Davose: „Amerika na prvom mieste“ neznamená Amerika sama

Ako číta Donalda Trumpa politológ Ivan Krastev

Partneri

SOPK

lexikon logo cervene hlavicka KK blue1

Fijet logo