Pozdĺž bývalej železnej opony sa vytvorilo mimoriadne prírodné pásmo, ktoré rozdeľovalo európsky kontinent na východnú a západnú časť takmer 40 rokov. Na rozhraní dlhom viac ako 12 500 kilometrov – od Barentsovho mora na rusko-nórskej hranici, pozdĺž Baltického pobrežia, cez strednú Európu a Balkán až po Čierne a Jadranské more – dostala v pohraničnej zóne príroda čas na oddych.
Kedysi rozdelená Európa tak pomohla ochrane a rozvoju cenných biotopov. Hraničné územie slúži ako útočisko mnohým ohrozeným druhom.
Európsky zelený pás sa hadí zo severu na juh a zahŕňa obrovskú rozmanitosť európskej prírodnej krajiny. Dnes tvorí chrbticu celoeurópskej ekologickej siete.
Prírodnými hodnotami tohto výnimočného územia sa ochranári v niekoľkých krajinách začali zaoberať už v 70-tych rokoch minulého storočia. Iniciatíva Európsky zelený pás vznikla v roku 2003 združením viacerých existujúcich regionálnych iniciatív.
Hranice rozdeľovali, príroda spája
Dnes spája Zelený pás 24 krajín, je hlavnou časťou Paneurópskej ekologickej siete a významnou časťou európskej „Zelenej infraštruktúry“. Je symbolom cezhraničnej spolupráce a spoločným európskym prírodným a kultúrnym dedičstvom.
Výnimočná dôležitosť ekologického koridoru je zjavná: 40 národných parkov leží priamo pozdĺž Európskeho zeleného pásu a v 50-kilometrovom pásme po oboch jeho stranách nájdeme viac ako 3 200 chránených území. Zelený pás prechádza takmer všetkými európskymi biogeografickými regiónmi.
Riadenie činností iniciatívy Európsky zelený pás prebieha v štyroch regiónoch: fenoškandinávskom, baltskom, stredoeurópskom a balkánskom. Zabezpečuje ho koordinačná skupina zložená zo zástupcov všetkých regiónov.
Fenoškandinávsky zelený pás – reťaz rezervácií
Táto časť pásma predstavuje 1 350 kilometrov dlhý pás územia, ktorý sa začína v Arktíde a tiahne sa od Barentsovho po Baltické more. Prebieha pozdĺž hraníc Nórska, Ruska a Fínska.
Časť z neho je neobývané územie, kde v severnej časti dominujú lišajníky, machy a zakrpatené kríky. Centrálna a južná časť je tvorená rozsiahlymi tajgovými ihličnatými lesmi, ktoré slúžia ako útočisko veľkých cicavcov akými sú medveď hnedý a los mokraďový. Táto krajina je typická nespočetným množstvom mokradí, močiarov a jazier, ktoré poskytujú vhodné podmienky pre hniezdenie labute spevavej, ktorá je národným vtákom Fínska.
Vo februári 2010 ministri životného prostredia troch krajín podpísali Memorandum o spolupráci pri rozvoji Fenoškandinávskeho zeleného pásu, ktoré podporuje ekologicky, ekonomicky a sociálne udržateľnú cezhraničnú spoluprácu.
Baltský zelený pás – pozdĺž pobrežia
Pobrežného pásmo Baltského mora od Fínska po Nemecko rámcuje Baltský zelený pás. Rozmanité morské biotopy a pestré pobrežné pásma so širokými dunami, dlhými plážami, obdivuhodnými útesmi a odľahlými lagúnami sú unikátom tejto časti Európskeho zeleného pásu. Bývalé vojenské zóny slúžia ako rezervácie pre milióny migrujúcich vtákov a mnoho druhov morských živočíchov, ako sú tuleň sivý a tuleň krúžkovaný.
Začiatkom deväťdesiatych rokov však pobrežné pásma začali čeliť veľkým tlakom z dôvodu rozvoja turizmu a iných druhov využitia. Zachovanie cenných prírodných a historických hodnôt týchto atraktívnych a veľmi vyhľadávaných území predstavuje pre iniciatívu veľkú výzvu.
Stredoeurópsky zelený pás – rozmanitá krajina
V strednej Európe prechádza zelený pás rôznorodou kultúrnou krajinou, ktorá je sčasti intenzívne poľnohospodársky využívaná. Prechádza českým masívom, ktorý tvoria lesnaté cezhraničné národné parky ako Bavorský les / Šumava, zahŕňa neregulované vodné toky ako Mura a Dráva a jeho vetva sa tiahne cez Julské Alpy až k Jadranskému moru.
Vďaka podpore štátov a EÚ môžu zainteresované subjekty v tejto oblasti implementovať dva medzinárodné projekty.
Balkánsky zelený pás – hornaté oblasti
Najjužnejšia časť Európskeho zeleného pásu je ohniskom biodiverzity a endemizmu. Táto časť, umiestnená prevažne v pohoriach Balkánskeho polostrova, predstavuje mimoriadne heterogénnu mozaiku prírodnej krajiny. Zahŕňa neporušené alpské ekosystémy, lesné a stepné biotopy, ako aj jazerá a pobrežné oblasti.
Domov tu má množstvo ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov. Nad pohorím Sakar medzi Bulharskom a Tureckom krúži vo vzduchu orol kráľovský. Odľahlé hraničné územia a rozsiahle lesy sú domovom pre plaché zvieratá ako rys balkánsky.
Zelený pás a Slovensko
Územie Zeleného pásu sa dotýka územia Slovenska na jeho krajnom juhozápade. Tiahne sa pozdĺž riek Morava a Dunaj na slovensko-rakúskej hranici.
Vďaka 40-ročnej izolácii si toto územie zachovalo výnimočné prírodné hodnoty. Nachádzajú sa tu prírodné a prírode blízke vzácne typy mokradí viazaných na riečne ekosystémy.
Územie sa vyznačuje vysokou biodiverzitou; vyskytuje sa tu 18 globálne ohrozených druhov fauny a viacero rastlinných druhov, ktoré sú považované za ohrozené na národnej úrovni. Je významným stanovišťom migrujúcich druhov vtákov a zimoviskom vodného vtáctva.
Zelený pás na Slovensku je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. V roku 1996 bolo toto územie zapísané do zoznamu medzinárodne významných mokradí ako rámsarská lokalita. Do Zeleného pásu na Slovensku spadá 12 území európskeho významu a jeho časťou je aj vtáčie územie Záhorské Pomoravie.
BUND Project Office Green Belt
(Prevzaté z informačného letáku a webovej stránky europeangreenbelt.org)
Ďalšie články k téme:
Ochranári chcú revitalizovať prírodné územia pozdĺž bývalej Železnej opony
Bratislavský lesopark má byť podľa ministra pôdohospodárstva väčší a prívetivejší pre rekreantov
Cestné stavby v krajinách Karpatského oblúka budú viac rešpektovať živú prírodu
