Bojovať proti uvedenému nepriaznivému stavu sa dá chémiou – ktorú nechceme – alebo aktívnym manažmentom v rámci tzv. prírode blízkeho hospodárenia v lese (PBHL).
Územie Oravy je známe rozpadom smrečín. Svetielkom nádeje sú lesné porasty v katastrálnom území Oravskej Lesnej. Tento kúsok Oravy je známy krásnym diferencovaným lesom bohatým na dreviny. Za to vďačí práve PBHL, ktoré kopíruje procesy pralesa a je súčasťou moderného lesníctva. Jeho výsledkom je „veľa stromov a málo holín“.
Iný spôsob ťažby dreva
Ťažba dreva nevyhnutne patrí k starostlivosti o lesy. Avšak prírode najbližší je výberkový spôsob ťažby: lesník vyberá strom z lesa individuálne a šetrne s kvalitnou technikou.
„PBHL zadržiava vodu v krajine, pozitívne ovplyvňuje klímu, nevysušuje pôdu a chráni vzácnu lesnú pôdu,“ priblížil výhody PBHL minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský. Spolu so zástupcami štátneho podniku Lesy SR, Národného lesníckeho centra vo Zvolene a ďalších organizácií minister nedávno navštívil spomínanú lesnú lokalitu v Oravskej Lesnej.
Počas terénneho stretnutia si prítomní pozreli typický oravský rozpad smrečín, ale takisto sa oboznámili s prostriedkami boja proti nemu. Odborníci z Národného lesníckeho centra odprezentovali moderné lesnícke technológie, ktoré dokážu rýchlo identifikovať choré stromy. Vďaka nim môže lesník včas zasiahnuť, vytiahnuť z lesa infikovaný strom a zabrániť tak rozpadu celého lesa.
Ide hlavne o satelitné, letecké a dronové snímky. Tie slúžia predovšetkým na vyhľadávanie roztrúsenej kalamity: vetrovej, lykožrútovej – keďže zhora sa dajú dobre identifikovať choré alebo vyvrátené stromy. Avšak pre poddimenzované možnosti sa zatiaľ využívajú viac vo výskume ako v lesníckej praxi.
Problémom PBHL je aj premnožená zver, ktorá ničí mladé stromčeky. Riešením je znižovanie stavov raticovej zveri, čo bude súčasťou novely zákona o poľovníctve.
Indikátorom je aj hlucháň
„Z celkovej výmery lesov na Slovensku – dvoch miliónov hektárov – sú len približne dve percentá, ktoré využívajú PBHL. Dôvodom sú hlavne financie, keďže PBHL je finančne náročnejšie. Je nevyhnutné dofinancovať lesné hospodárstvo,“ uviedol Michal Tomčík, generálny riaditeľ Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR.
Územie Odštepného závodu Námestovo pokrývajúce väčšinu slovenskej Oravy je podľa M. Tomčíka vhodným príkladom správneho hospodárenia v lese.
„Dôležitou skutočnosťou je aj ustálená populácia hlucháňa hôrneho v tomto území, ktorému takýto typ lesa vyhovuje. Jeho biotop pozostáva zo živých smrekov a čistiniek, starých aj nových stromov. Nevyhovuje mu hustý les, v ktorom nemôže lietať,“ upozornil.
Hlucháň je veľký kurovitý vták, ktorý kladie vajíčka na zemi. Jeho mláďatká – kuriatka sa živia hmyzom a larvami z mravenísk. Úbytok hlucháňa súvisí aj s rozšírením jeho prirodzených predátorov, ktorými sú líška, kuna, krkavec, sojka, diviak, ale aj medveď.
Legislatíva a priekopníci
Pojem „Prírode blízke hospodárenie v lesoch“ je v našom zákone ukotvený od roku 2019. Príkladov PBHL nájdeme u nás zatiaľ pomerne málo – ide o vybrané lokality v rámci Lesov SR, š. p. – okresy Gelnica, Námestovo, Prievidza, Brezno a Prešov; obecné lesy Stará Myjava a Veľký Folkmar, Mestské lesy Banská Bystrica a Košice.
Zvýšenie podielu PBHL na Slovensku je ukotvené aj v programovom vyhlásení vlády SR. Za vzor v tomto smere považujú slovenskí lesníci starostlivosť o lesy najmä vo Švajčiarsku, Slovinsku, Nemecku alebo Rakúsku.
TS MPRV SR
Minister Ján Mičovský v oravskom lese
Mohlo by vás zaujímať:
