Ekonomika a spoločnosť
Zvládli nemeckí predstavitelia nedávne krízy dosť dobre? Neuzurpujú si priveľa vplyvu v EÚ? Odpovedá ekonomický analytik Marcel Fratzscher.
Európska únia prežíva v roku 2017 zložité obdobie – bohužiaľ, bez nádeje na riešenie fundamentálnych otázok – otázok rastu jej konkurenčnej schopnosti a zmeny mechanizmu jej funkčnosti.
Je jednou z desiatich najvýznamnejších priemyselných a obchodných krajín sveta aj jedným z hlavných dopravno-logistických centier Ázie.
Kvalita podnikateľského prostredia na Slovensku stále nedosahuje tie parametre, ktoré sú potrebné na ešte razantnejší rast, a takisto legislatívna stabilita nedosahuje úroveň potrebnú na strategické rozhodovanie firiem.
K téme hovorí Mikuláš Luptáčik, dekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave a emeritný profesor Ekonomickej univerzity vo Viedni.
Peniaze v politike – to je dnes komplexný priestor, ktorý volá po reforme. Sú dvojsečnou zbraňou. Peniaze sú samozrejmou súčasťou každého demokratického procesu: umožňujú vyjadriť politickú podporu a súťažiť vo voľbách. Avšak zvyšujúca sa koncentrácia ekonomických zdrojov v rukách čoraz menšieho počtu ľudí predstavuje významnú hrozbu pre politické systémy.
Krajiny V4 sa len učia strategicky uvažovať o svojich záujmoch a pre EÚ sú stále iba menejcenný Východ, tvrdí mladá docentka ekonómie z Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe Ilona Švihlíková.
Zakladateľ slávnej firmy aplikoval spôsob, ako výsledky a prínosy z podnikania férovo rozdeľovať medzi robotníkov, zákazníkov a podnik.
Tzv. Ilustratívny jadrový program, ktorý predstavila Európska komisia, sa zameriava na investície do bezpečnej prevádzky jadrových zariadení s výhľadom do roku 2050.
Technologické inovácie tradične vyvolávajú diametrálne odlišné reakcie: u niektorých nadšenie z nových možností, u iných strach z disruptívnych zmien. Väčšina z nás si však ani celkom neuvedomuje, čo sa deje. Zmeny berieme ako hotovú vec.
